Ľudia s ťažkým detstvom majú 5 výhod oproti ostatným

Myšlienka na "ťažké detstvo" sa u viacerých ľudí vníma príšerne. Viacerí psychológovia venujú pozornosť len negatívnym následkom ťažkého detstva ako sú psychologické traumy, nedostatok sebavedomia ako aj iné nepríjemné veci. Skupina vedcov sa však rozhodla pozrieť na túto tému z iného uhla pohľadu a výsledkom je, že ich výskum naznačuje, že ľudia, ktorí mali v detstve ťažké časy, oplývajú v živote množstvom výhod ako tí ľudia, ktorí vyrastali v dobrom prostredí.

V zdravanalada.sk starostlivo študujeme závery, ktoré títo vedci našli a radi by vzpružili tých, ktorí si myslia, že ich detstvo bolo ťažké, pretože v skutočnosti nie je zlé. Ak si uvedomujete svoje výhody a viete, ako ich používať, môžete žiť svoj život ako úspešná osoba a nie ako večná obeť.

1. Dobré umelecké zručnosti

My všetci poznáme príbehy o ľuďoch, ktorí mali ťažké detstvo a podarilo sa im stať slávnym vďaka ich umeleckým zručnostiam. Vedci z Kalifornie sa rozhodli o tomto vzťahu zistiť viac. Preskúmali 234 ľudí s umeleckými profesiami akými sú hudobníci, tanečníci, herci, návrhári a speváci o ich detstvách a potom sa rozhodli týchto skúmaných rozdeliť do 3 skupín v závislosti od toho, aké tvrdé mali detstvo. Ukázalo sa, že ľudia z tretej skupiny, ktorí tvrdili, že mali veľmi ťažké detstvo, mali častejšie úzkosti a cítili hanbu. Ale zároveň boli schopní oddať sa umeniu úplne, hlavou vpred tvorivým prístupom. Umenie im dalo silu zmeniť vylepšiť svoje životy. Bohatá fantázia ľuďom pomáha myslieť na veci, na ktoré iní ľudia nie sú schopní myslieť. Psychológ Ian Morgan Cron hovorí: "Ľudia, ktorí netrpeli, sú tak zaujímaví ako krovie." Myslí si, že človek sa nemôže naučiť niečo vzácne od ľuďí, ktorí nikdy nemali negatívnu skúsenosť.

2. Výber "rýchlej stratégie".

Podľa výskumu vedcov, ľudia, ktorí zažili v skorom veku veľké trápenia, často žijú podľa "rýchlej stratégie". Znamená to, že si vyberajú okamžité prínosy alebo benefity, ktoré sú práve dostupné aj bez toho, aby čakali, že im po určitom čase niekto niečo dá. Dokazuje to aj populárny experiment s názvom "Stanford marshmallow experiment". V tomto experimente dajú pred dieťa jedného marshmallowa. Povedia mu, že ak počká 15 minút a nezje ho, dostane viac, ak ho zje teraz, nedostane nič. Normálne dieťa vyrastajúce v stabilnom a príjemnom prostredí je pripravené čakať, pretože vie, že ide o múdre rozhodnutie. Ale z pohľadu dieťaťa vyrastajúceho v nepredvídateľných podmienkach, je lepšie marshmallowa zjesť práve teraz, aby náhodou dospelí nezmenili názor, aby im ho niekto nevzal alebo z nejakých iných nepredvídateľných nepríjemností. A tiež majú pravdu. "Rýchla stratégia" často podnecuje teenagerov, aby zavčasu začali pohlavne žiť. Preto sa potom zvyčajne veľmi mladí stávajú rodičmi a ich budúcnosť je predurčená na úzkosť a neistotu, nie na pocity, ktoré majú deti z bohatých rodín. A veľmi často je to práve "rýchla stratégia", ktorá nám pomáha, aby sme sa nedali zmiasť a neupadli do ťažkostí.

3. Schopnosť vedieť sa prispôsobiť

Ak dieťa vyrastá v škodlivom prostredí, jeho duša sa pomaly začína stresu prispôsobovať. Výsledkom je to, že deti sa rýchlo naučia zručnostiam vďaka tomu, že sa naučili rýchlo sa prispôsobovať zmenám a môžu si nájsť východisko z akejkoľvek situácie. Profesor psychológie Bruce Ellis (Univerzita v Utah) zdôraznil u týchto ľudí prítomnosť kognitívnej flexibility - schopnosti odlíšiť podstatné veci od nepodstatných veci ako aj schopnosť sústrediť sa len na dôležité veci. Jean Marie Bianchi, kolega doktora Ellisa, si myslí, že ľudia, ktorí vyrastali v nepredvídateľných podmienkach majú dobre vyvinuté asociatívne myslenie - môžu vidieť ľahko vzťah medzi rôznymi predmetmi a udalosťami a vždy zvažujú rôzne prípady udalostí. Máme tu jeden príklad: 2 hráči dostali nesprávne inštrukcie k počítačovej hre. Prvý je ten, ktorý vyrastal v dobrom prostredí, počas hry sa pridržiaval inštrukcií a viac a viac sa zamotal, pretože bol zvyknutý na to, že pravidlá sú správne. Druhý hráč, ten ktorý vyrastal v nestabilnom prostredí, sa nebál podstupovať riziko a pokúsil sa nájsť nové alternatívne riešenia. Obaja si uvedomujú, že pravidlá dokážu všetko zmeniť, závisí len od situácie.

4. Neustála hrozba z uznania

Norepinefrín je hormón, ktorý nám pomáha určiť nebezpečenstvo. Produkuje sa, ak narazíme na niečo nečakané alebo desivé. Podľa výskumu klinického psychológa a neurobiológa, Iana Robertsona, norepinefrín v miernych dávkach pozitívne ovplyvňuje mozog - zlepšuje pamäť a schopnosť učiť sa. Ľudia, ktorí mali ťažké detstvo, dokážu nebezpečenstvo rozpoznať rýchlejšie ako ostatní a neustále nachádzať spôsoby, ako sa im vyhnúť. A preto, stredná (no nie však vysoká) úroveň stresu môže byť pre telo užitočná. Ba čo viac, teenagerky dozrievajú rýchlejšie vďaka stresu - takýto je záver skupiny vedcov z univerzity v Stanford, ku ktorému prišli. Táto korelácia nie je prekvapivo pozorovateľná u chlapcov.

5. Dobrá pamäť a schopnosť empatie

Chiraag Mittal, vedec z Texaskej univerzity, dospel k nasledovnému názoru: deti, ktoré vyrastali v ťažkých podmienkach, majú lepšiu pamäť. Ich pamäť sa obnovuje veľmi rýchlo - užitočné a staré informácie ľahko zabudnú a nahradia ich novými a užitočnými informáciami. Tieto druhy detí si však pamätajú väčšinou negatívne udalosti a ľudí, ktorí s nimi nepekne narábali. Pomáha im to chrániť sa do budúcna. Zároveň aj väčšina ľudí, ktorí pretrpeli ťažké detstvo, majú vyvinutú schopnosť empatie a sú schopní čítať a rozumieť pocitom a emóciám druhých. Sú dobrými psychológmi a vedia pochopiť čo sa deje vo vnútri inej osoby, k čomu im postačí iba jeden náhľad.

Bonus: Ako zabudnúť na negatívne momenty z detstva

“Nie sme nič iné iba príbehy, ktoré o sebe vravíme ”.

Ian Morgan Cron, psychoterapeut.

Nedokážeme zmeniť svoju minulosť, ale môžeme sa na ňu pozrieť z iného uhla. Jedným z nebezpečenstiev, ktoré sa objavuje u tých, ktorí mali ťažké detstvo, je tendencia vždy očakávať niečo zlé a neveriť na dobré veci. Namiesto pocitu ľútosti a obviňovania z psychologických tráum z detstva za ich zlyhania je lepšie zamerať sa na pozitívne veci. A k tomu nám môže pomôcť cvičenie, ktoré vytvoril psychoterapeut Ian Morgan Cron. Raz počas skupinovej terapie požiadal jedného z pacientov, aby povedal príbeh o ich živote v priebehu 5 minút, tak aby to každý pochopil tak, že bol obeťou. Po skončení rozhovoru ho Cron požiadal, aby povedal rovnaký príbeh tak, aby poslucháči pochopili, že bol hrdinom. Pacient najprv neveril a povedal: "Je to možné?" Cron odpovedal: "Ale iste!. A preto je potrebné zamerať svoju myseľ na svetlé stránky života.

Ako vás ovplyvnilo vaše detstvo? Prosím povedzte nám o tom v komentároch!

Ilustrovala Alena Tsarkova.