10 duševných chorôb, ktoré si často zamieňame s charakterovými rysmi

Veľmi často si vysvetľujeme prehnané správanie niektorých ľudí ich charakterom. Ale čo ak je za tým skryté niečo viac? Aaron T. Beck a Arthur Freeman, úspešní americkí psychoterapeuti, odhalili niektoré tajomstvá ľudských porúch vo svojej knihe „Kognitívna terapia porúch osobnosti“. My sme z práce týchto vedcov pripravili 10 najčastejších charakterových vlastností, ktoré môžu ľuďom spôsobovať problémy, v prípade, ak ich nedokážu kontrolovať.

1. Nedbanlivosť

Táto kategória zahŕňa ľudí, ktorí chcú stále viac oddychovať a mať menej práce. Samozrejme ide o ľudské prianie každého z nás, avšak niektorí z nás to až preháňajú. Napríklad, ak si berie zamestnanec spoločnosti veľa dní voľna v rámci roka kvôli chorobe, dovolenke a k tomu chodieva ustavične neskoro do práce, čo by psychológ diagnostikoval ako antisociálnu poruchu osobnosti. Prinášame vám pár symptómov, ktoré to spôsobujú:

• časté nemotivované lži,
• potreba žiť na úkor výdavkoch iných,
odmietanie ďalších zamestnaneckých plánov, čo znamená „nikam nesmerovať“,
• neplánované kúpy, a tým míňanie peňazí (osoba má v pláne kúpiť nevyhnutné výrobky, ale namiesto toho si kúpi novú hru pre svoju Play Station).

V boji proti antisociálnosti nám môže pomôcť manažment času a prospechu. Dobrým nápadom je spísať si aký darček ste si dali za ten či onen úspech (napríklad či ste chudli podľa plánu v priebehu pár dní) a ako ste spĺňali rozvrh plánu cvičenia za posledný mesiac. Ak rozvrh obsahuje nejaké odchýlky, psychológovia odporúčajú cvičiť „prehľad alternatív“. Ak si spíšete problém a všetky možné spôsoby jeho riešenia, môže to pomôcť racionálnym rozhodnutiam.

2. Hanblivosť

Podnecovaná hanblivosť sa môže rozvinúť do úplnej izolácie a neochoty upevniť si väzby s vonkajším svetom. Ľudia, ktorí majú poruchy osobnosti, prestávajú cítiť silné emócie a snažia sa obmedzovať kontakt s inými, čoho dôsledkom je prečo si často vyberajú vzdialenú prácu alebo iné činnosti, ktoré nie sú spojené s komunikáciou.

Hypertrofická introverzia vedie k schizofrenickej poruche osobnosti, ktorá má nasledovné symptómy:

• ľahostajnosť ku kritike alebo pochvale,
• absencia blízkych priateľov alebo prítomnosť len jedného blízkeho priateľa
• tendencia často snívať a nerealisticky
• prílišná citlivosť.

Pred takouto poruchou je možné chrániť sa pomocou niekoľkých metód. Jedna z najužitočnejších je akákoľvek skupinová aktivita akými sú hodiny maľovania, výučba cudzích jazykov, jóga alebo tréning pilates.

3. Otáľanie

Táto kategória zahŕňa rebelov, ktorí sa nechcú riadiť pravidlami spoločnosti. Praktizovanie otáľania môže viesť k pasívno-agresívnej poruche osobnosti, ktorá môže viesť ku chronickej depresii.

Malé protestovanie v škole alebo na internáte je normálna vec a nie je potrebné za tým hľadať poruchu. Avšak ak je možné určiť nasledovné symptómy, otáľanie sa pomaly začína premieňať na poruchu:

• výbušnosť ako reakcia na požiadavku urobiť niečo, čo je pre daného človeka nepríjemné, ale pre ostatných ľudí obyčajné, ako napríklad umývanie riadov, vynášanie smetí, atď.,
• veľmi pomalé tempo práce a zlá kvalita práce,
• útočnosť voči nápomocným radám od okolia na to, ako lepšie a rýchlejšie pracovať,
• neodôvodnená kritika nadriadených ľudí.

Osoba si zvyčajne myslí, že to nie je jej vina. Cvik „prehľad alternatív“, ktorý sme už vyššie opísali, sa do tejto situácie dokonale hodí. Aj sociálna hra, kde si jeden predstavuje seba na mieste iných ľudí pre pochopenie ich pocitov, môže dosť pomôcť. Takáto terapia zastaví postup otáľania a spraví osobu citlivejšou voči iným.

4. Impulzívnosť a podráždenosť

Osoba, ktorá sa nesnaží kontrolovať svoj hnev, má vysoké riziká vývoja hraničnej poruchy osobnosti. Jedným z typických symptómov takejto poruchy môže byť ostrá a nemotivovaná zmena názoru do úplne iného smeru. Povedzme, že dnes si myslíte, že praženica nesprávne ovplyvňuje váš žalúdok a nenávidíte ju, ale na druhý deň si ju začnete pripravovať na raňajky.

Samozrejme, jednoduchá impulzívnosť neskrýva žiadne nebezpečenstvo. Ak sa však s podráždenosťou objavia nasledovné symptómy, je treba zvýšiť pozornosť:

• nestabilné priateľstvá a romániky
• neustále nezmyselné míňanie peňazí (plánujete si kúpiť kávomat, ale kúpite si druhý televízor)
• bezdôvodná zmena nálady a pocit chronickej nudy

5. Výčitky svedomia

Ľudia majúci sklon k výčitkám svedomia sa môžu ľahko nazvať pštrosy, pretože majú tendenciu skryť svoju hlavy do piesku zakaždým, keď chcú zakryť svoje problémy. Tento syndróm sa v psychológii nazýva vyhýbavá porucha osobnosti.

Sebakritika je v malých dávkach nápomocná a pôsobí na náš vývoj, ale v obrovských množstvách ohrozuje naše duševné zdravie. Znepokojovať by ste sa mali, ak si všimnete nasledovné:

• silný a neustály odpor kritiky alebo neschvaľovania,
• absurdné vyhýbanie sa nových kontaktom (napríklad odmietnutie povýšenia, ak to vyžaduje komunikáciu s novými ľuďmi),
• preháňanie možných ťažkostí alebo rizika obyčajných činností,
• vyhýbanie sa komunikácii s inými ľuďmi kvôli strachu, že povieme niečo nesprávne.

Prínosným cvičením je v tomto prípade popieranie falošných predpovedí. Mali by ste si spísať vaše predpovede o činnosti, ktorú plánujete urobiť. Napríklad, ak „Idem do neznámeho obchodu neskoro večer, budem okradnutý.“ Po prevedení tejto činnosti si spíšte výsledok. V prípade, že sa znova o niečom objavia vaše pochybnosti alebo negatívne predpovede , otvorte si svoj notebook a čítajte svoje poznámky, aby ste sa uistili, že nič strašidelné sa nejde stať.

6. Podozrievavosť

Všetci sme z času na čas paranoidní a je to celkom normálne. Ale niektorí ľudia cez všetky možné hranice svojej podozrievavosti – hekujú účty na sociálnych médiách, odpočúvajú telefónne konverzácie a dokonca si najímajú súkromných detektívov. Osoba, ktorej podozrievavosť prekračuje všetky možné medze, môže trpieť poruchou osobnostnej paranoje. Táto porucha sa spája s nasledovnými symptómami:

• neodôvodnená nedôvera voči partnerovi,
• hľadanie skrytých významov v obyčajných činnostiach ľudí, tendencia považovať sám seba za vinného,
• absencia zmyslu pre humor a neschopnosť vidieť zábavné veci v každodenných situáciách.

Dobrou metódou bojovať proti tejto chronickej poruche je vytvoriť si zoznam ľudí, ktorých poznáte a dať si plusové vlastnosti k ich menám.

7. Obetavá oddanosť

Byť závislým na blízkych priateľoch a členoch rodiny je charakteristickým znakom všetkých cicavcov nevynímajúc človeka. Je úplne normálne spoliehať sa na iných, avšak prílišná závislosť sa považuje v medicíne za poruchu osobnosti. Hlavným znakov tohto ochorenia je ťažkosť alebo dokonca neschopnosť robiť rozhodnutia bez niečieho schválenia. Okrem toho sa porucha spája s nasledovnými symptómami:

• neodôvodnené posadnuté myšlienky.
• nepríjemný pocit, ak ste sami a potreba urobiť niečo, aby ste nezostali sami
• súhlas s okolím aj vtedy, ak ľudia nekonajú správne.

8. Emocionalita

Prílišná emocionalita a citlivosť môžu byť symptómom poruchy predstieranej osobnosti, ktorá sa tiež nazýva aj hystéria. Túžba pritiahnuť pozornosť je pre človeka prirodzená pokiaľ neprepukne do hnevu a výbuchov. Výraznou črtou tejto poruchy je vysoko emocionálny prejav a absencia detailov v rovnakom čase. Napríklad, odpoveď na otázku „Ako vyzerala tvoja mama“ bude pravdepodobne takáto „Bola veľmi dobrá.“

Tu sú ďalšie znaky poruchy:

• neustále vyhľadávanie podpory, schvaľovania od vysoko uznávanej osoby,
• neschopnosť koncentrovať sa na jednu úlohu počas dlhšieho obdobia, rýchlo sa meniace emócie,
• intolerancia k otáľaniu s neustálou túžbou niečo urobiť.

Jedným z najlepších spôsobov, ako voči hystérii bojovať, je pracovať s časovačom. Časovač si nastavte na 30 minút alebo 1 hodinu a v tomto čase vykonávajte iba jednu úlohu. Hoci sa to zdá ľahké, v skutočnosti bude náročné toto cvičenie vykonať, pretože pre príliš emotívnych ľudí je dosť náročné zotrvať na jednom mieste. Ba čo viac, je pre nich obtiažne si stanoviť ciele, pretože títo ľudia zvyčajne snívajú o niečom úžasnom, ale nedefinovateľnom.

9. Perfekcionizmus

Prílišný perfekcionizmus tiež môže prerásť do poruchy osobnosti. Vývoj poruchy sa zvyčajne spája so skutočnosťou, že hodnoty kvalít spoločnosti, akými sú zmysel pre detail, sebadisciplína, emocionálna kontrola, spoľahlivosť a prehnaná zdvorilosť – sa nestretávajú s očakávaniami spoločnosti. To je preto, že tieto kvality často prerastajú do skutočnej katastrofy: emocionálny blok, dogmatizmus a psychologická neprispôsobivosť.

Perfekcionisti by sa mali obávať, ak sa u nich objavia nasledovné tendencie:

• neochota venovať čas samému sebe,
• odmietanie zbavovať sa nepotrebných vecí z dôvodu, že „to budem ešte raz potrebovať…“,
• patologický strach z vykonania chyby,
• túžba urobiť prácu za iných, pretože nik iný to nedokáže kvalitatívne tak dobre ako vy sami.

Pre perfekcionistov je obtiažne zostať na jednom mieste, pretože ich prirodzenosť vyžaduje okamžitú činnosť, preto psychológovia odporúčajú praktizovať každodennú meditáciu akými sú počúvanie hudby so zavretými očami alebo počas masáže.

10. Vystupňovaná sebaúcta

Vystupňovaná sebaúcta je oveľa lepšia ako seba-zahanbovanie, avšak tiež má svoje limity. Pocit byť elegantný, atraktívny a jednoducho najlepší z najlepších môže priniesť osobe poruchu narcistickej osobnosti. Pri tejto poruche je celkom ľahké upadnúť do depresie, majúc pocit menejcennosti a iných „výhod“, ktoré ľudia s vystupňovanou sebaúctou zvyčajne majú. Tu sú niektoré symptómy, ktoré túto poruchu sprevádzajú:

• skrytý alebo zjavný hnev ako reakcia na akúkoľvek kritiku,
• používanie ľudí pre dosahovanie vlastných cieľov
• očakávanie špeciálneho prístupu smerom vášmu ja (napríklad, každý by vás mal nechať ísť prvého ….)
• silná nenávisť alebo neustále sny o nepredstaviteľnom bohatstve

Hlavný problém u narcizmu je nezhoda očakávaní a skutočnosť. Jedným z cvičení v rámci boja s touto poruchou je znižovanie úrovne túžob do dosiahnuteľných. Napríklad dostať pár pekných topánok v najbližšom obchode s obuvou namiesto snívania o luxusnom aute.

Illustrated by Alena Tsarkova for BrightSide.me