10 Faktov o medicíne, ktoré vám vyrazia dych

Ľudské telo ako aj svet medicíny nás nikdy neprestanú prekvapovať. Kto by si bol pomyslel, že prvý tehotenský test existoval už v Starovekom Egypte? Zdá sa, že vedci majú dokonalý zmysel pre humor, inak by tak dôvtipne nepomenovali bielkovinu, ktorú našli v sietnici oka po Pokémonovi Pikachu.

Zdravanalada.sk pre vás zostavila súhrn kurióznych medicínskych faktov, niektoré z nich budú pre vás opravdivým objavom. Nezmeškajte náš bonus na konci článku - povie vám o 5 prínosoch umiestnenia bavlnenej loptičky namočenej v rôznych látkach na pupku.

Prvý tehotenský test vynašli v Starovekom Egypte.

Podľa informácií, ktoré majú vedci o Starovekom Egypte, bola úroveň medicíny v tejto krajine na prekvapivo vysokej úrovni. Lekári v Novom Kráľovstve (polovica 16. storočia — posledná tretina 11. storočia pred Kristom) už používali tehotenský test na svojich prvých vývojových stupňoch. Dokonca sa pokúšali určiť pohlavie dieťaťa.

Podľa papyrusu, ktorý sa uchoval v dánskom laboratóriu v Carlsberg Laboratory, na to, aby zistili, či je žena tehotná, museli previesť nasledovné činnosti: zmiešať jačmenné obilie a pšeničné obilie s ďatľami a pieskom do 2 oddelených vriec a zamočiť ich denným močom ženy. Naklíčené obilie znamenalo tehotenstvo. Ak bolo naklíčené iba jačmenné obilie, znamenalo to, že žena čaká chlapčeka; ak bolo naklíčené iba pšeničné obilie, znamenalo to, že žena čaká dievčatko. Ak zrná nenaklíčili, žena nebola tehotná.

V márniciach boli niekedy iba živí ľudia.

V 16. storočí boli márnice miestom "vystavovania tvárí" a tieto tváre boli živé. Pôvodne bola márnica (preložené zo starofrancúžštiny ako - pozerať sa vo vážnosti) sektorom vo väzniciach, kde stráž skúmala novo-prijatých väzňov, aby si zapamätali ich tváre. Neskôr sa tieto časti používali na uloženie mŕtvych tiel neznámych ľudí tak, aby ich mohli vidieť okoloidúci a identifikovať ich.

Placebo efekt funguje dokonca aj vtedy, ak pacient vie, že užil "prázdnu" tabletku.

Podľa výskumu, ktorý previedli v USA u ľudí trpiacich poruchami úzkosti, sa zlepšil stav pacientov dokonca aj vtedy, keď vedeli, že neužili žiaden skutočný liek. Vedci prišli k záveru, že tento fenomén by vysvetľoval zlyhanie pacientskej metódy ako takej.

Existuje predstava "nemožnej farby”.

Nemožné alebo zakázané farby sú kombináciou frekvencií viditeľného svetla, ktoré možno vnímať ľudským okom za normálnych podmienok. Ide o to, že existujú 3 typy farebných receptorov, ktoré sa pri vnímaní farby používajú a kvôli svojim zvláštnostiam nie je ľudský mozog schopný vnímať kombinácie opačných farieb, t.j. červenej a zelenej, modrej a žltej.

Avšak v prípade špecifických podmienok môže človek vidieť nemožnú farbu a máme pre vás obrázok, ktorý to dokazuje. Skúste sa na 20 sekúnd pozrieť na kríž do stredu zeleného kruhu a potom presuňte svoje oči do toho istého kríža s bielym štvorcom. Uvidíte v ňom svetlo ružový kruh.

Najrozšírenejšou farbou ľudských očí je hnedá, ale v skutočnosti majú ľudia modré oči.

Len 17% ľudí na Zemi má modré oči, zatiaľ čo hnedá farba je najviac rozšírená farba. V rovnakom čase majú bábätká modrasté oči na rozdiel od bábätiek s tmavou pokožkou. Predná vrstva dúhovky novorodeniatka nemá pigment a farba sa nepovažuje za konečnú až do veku 11-tich rokov.

Jednoducho povedané, všetci ľudia majú najprv oči s modrastou farbou (dokonca aj u hnedookých ľudí) a neskôr sa im farba zmení, pretože farba je jednoducho ukrytá za vrstvou hnedého pigmentu. Mimochodom, existuje operácia, ktorá dokáže zmeniť hnedé oči na modré oči a výsledok je už nezvrátiteľný, pretože hnedý pigment sa laserom odstráni a nemôže sa znova obnoviť.

Existuje bielkovina s názvom Pikachurin v sietnici oka a bola pomenovaná podľa Pikachu Pokémona.

V roku 2008 zistili japonskí vedci, že v sietnici oka existuje bielkovina, ktorá je zodpovedná za prenos vizuálnych signálov z očí do mozgu. Ukazuje sa, že bez tejto bielkoviny "rýchlej ako blesk" by prenos trval 3-krát dlhšie. Preto sa rozhodli dať jej meno po Pikachu — najpopulárnejšom Pokémonovi, ktorý má “elektrické” schopnosti.

Spravidla sa na transfúziu nepoužíva krv ako celok, ale jej produkty.

Možno ste videli niekoľko častí vo filmoch a TV seriáloch, kde sa krv priamo prelievala z jednej osoby do druhej pomocou špeciálneho prístroja. V skutočnom živote sa tento postup takto nerobí - dnešný prístup pozostáva len z transfúznych zložiek, kde sa používajú len krvné produkty, ako napríklad plazma, leukocyty, erytrocyty alebo krvné doštičky a mnohé iné.

Človek má viac ako 5 zmyslov.

Okrem hlavných zmyslov majú ľudia aj iné zmysly. Napríklad:

Zmysel rovnováhy - schopnosť udržať rovnováhu a zmysel pohybu tela v podmienkach zrýchlenia a zmeny smeru. Propriocepcia alebo zmysel priestorovosti - schopnosť označiť rôzne časti vášho tela súvisiace s inými časťami vášho tela. Tento zmysel nám pomáha stúpať nahor bez pozerania na schody. Ľudia so zlou propriocepciou môžu byť nemotorní. Stereognózia - schopnosť rozpoznať predmet dotykom zavretými očami. 2-rozmerný pocit - preto, aby ste pochopili, ako funguje, zavrite si svoje oči a poproste niekoho, aby niečo napísal na vašu pokožku (samozrejme nie perom, ale špičkou prsta). Budete pravdepodobne schopní pochopiť, čo presne vám napísal alebo prinajmenšom rozpoznáte oddelené písmená. Svalové zmysly vám pomáhajú zisťovať v akej polohe máte v tejto chvíli svoje ruky aj nohy. Zmysel lokalizácie pomáha označiť miesto, ktorého sa dotýkate. Zmysel tlaku určuje rozdiel medzi jemným dotykom a ťažkým stlačením.

Prehĺbenie na vašej ruke sa nazýva anatomická tabatierka.

Je to zábavná vec - malé prehĺbenie, ktoré možno vidieť na rukách väčšiny ľudí, má svoj vlastný názov - anatomická tabatierka. Bol pomenovaný podľa zlého zlozvyku šňúpania tabaku. Tento zvyk sa rozšíril medzi dámami a džentlmenmi v elitnej spoločnosti a medzi jednoduchými ľuďmi v 18. - 19. storočí. Je ľahké uhádnuť, že tabak sa umiestnil vpravo do tohto prehĺbenia a potom sa šňúpal nosom. Zvyk sa vytratil, ale názov zostal.

Jeden z dôvodov vynálezu fonendoskopu boli veľké prsia jednej z pacientiek doktora René Laennec.

Francúzsky lekár a anatóm, René Laennec, vynašiel v roku 1816 fonendoskop po tom, čo nepočul srdce mladej dámy s "veľkým tukovým tkanivom" (tak presne to lekár opísal) v oblasti jej hrudníka. Inými slovami, bujaré prsia pacientky mu nedovolili diagnostikovať ju, pretože v tých časoch sa srdcia aj pľúca počúvali uchom na hrudi pacientov.

Ale doktor sa nevzdal a zapamätal si jeden akustický fenomén - ak priložíte svoje ucho na jednu stranu meradla, budete počuť dotyk ihly na druhej strane. Tak Laennec zobral kúsok papiera, zroloval ho do valca, a podarilo sa mu pomocou tohto zariadenia počuť srdce mladej dámy s veľkým prsiami. Neskôr doktor tento prístroj vylepšil - môžete to vidieť na obrázku a v 20. storočí sa vďaka ďalším špecialistom podarilo fonendoskop zmodernizovať do podoby, akú má dnes.

Bonus: 5 neduhov, ktoré dokáže vyliečiť navlhčená bavlnená loptička.

Hoci nie je táto technika vedecky dokázaná, stále má široké využitie v ľudovej medicíne. Prostredníctvom obyčajného umiestnenia navlhčenej bavlnenej loptičky v rôznych látkach na pupku si môžete vyliečiť až 5 neduhov:

navlhčenú bavlnenú loptičku v mandľovom oleji položte do pupka - zlepší to celkový stav vašej pokožky na celom tele. Navlhčite bavlnu v kokosovom oleji, zlepší vám to plodnosť; namočte bavlnenú loptičku do citrónového oleja, aby ste sa zbavili škvŕn na tvári; bavlnená loptička v pupku navlhčená v akomkoľvek ovocnom oleji vám pomôže zbaviť sa bielych škvŕn na tvári; použitím harmančekového oleja si rovnako vyliečite bolesti brucha.

Ktoré z týchto faktov vás prekvapili najviac? Prosím povedzte nám o tom v komentároch!

Ilustroval Daniil Shubin.