5 Dôvodov, prečo tento svet nepotrebuje rovnosť

Dnešný svet potrebuje férovosť viac ako rovnosť. Hoci sa slová rovnosť a férovosť používajú zameniteľne, majú nepatrne rozličné významy.

Kým pod rovnosťou si každý predstaví to isté, férovosť je umožnená každému, kto potrebuje byť úspešný. Priniesli sme vám 5 jednoduchých pohľadov, v čom sa tieto slová líšia.

Každý má svoje vlastné sily a slabosti.

Môže sa vám zdať, že súťaž v horskom lezení je rovnakou príležitosťou pre šachového veľmajstra proti alpinistovi keď berieme do úvahy horský terén a útrapy, ktoré tento terén predstavuje. Ale v skutočnosti súťaž nie je férová. Kým alpinista bude mať počas súťaže výhodu, pretože tréningom testoval svoju fyzickú výkonnosť, veľmajster takúto výhodu nebude mať.

Je otravné porovnávať niečie slabosti s vašimi vlastnými silným stránkami alebo porovnávať vaše vlastné slabosti so silnými stránkami iných.

Zaobchádzať s ľuďmi férovo je dôležitejšie ako zaobchádzať s nimi rovnako.

Silní a slabí by mali byť podporovaní podľa svojich schopností, napríklad potreby chorej osoby sú odlišné od potrieb zdravých ľudí. Podľa Karla Marxa ľudia vyžadujú „rôzne veci v rôznych oblastiach za účelom prosperovania.

Rovnosť sa nedá dosiahnuť ani v Utópii.

Nie je možné vytvoriť utópiu pre každého. Nie je možné poskytnúť ľuďom rovnaký začiatok a zároveň, ak by aj bol ľuďom poskytnutý rovnaký začiatok, nie je garancia, že výsledok na konci by bol rovnaký. Na druhej strane, ak by sme sa pokúšali urobiť ľudí nútene seberovných, rozsievali by sme v spoločnosti nespokojnosť.

Profesori Lise Bourdeau-Lepage a Jean-Marie Huriot sú názoru, že utopistická spoločnosť nedokáže dosiahnuť sociálnu spravodlivosť. Cítia, že pravidlá, ktoré by sprevádzali vytvorenie Utópie, by v skutočnosti zablokovali spôsob dosiahnutia spravodlivosti a férovosti.

Nie rovnosť, ale férovosť poháňa ľudí.

Mark Sheshkin, kognitívny vedec na univerzite v Yale, zdôrazňuje, že hoci slogany pre rovnosť dominujú v sociálnych médiách a protestoch o národoch, väčšina ľudí skutočne oceňuje trošku nerovnosti. Ako hovorí Sheshkin: „mali by sme ašpirovať ku férovej nerovnosti, a nie ku neférovej rovnosti.“

Ľuďom sa páči nerovnosť ak existuje férovosť.

Psychológovia Alex Shaw a Kristina Olson previedli experiment, aby otestovali túto hypotézu. Zhromaždili skupinu detí vo veku medzi 6 a 8 rokom života. Povedali im o 2 chlapcoch, o Danovi a Markovi, ktorí upratali ich izbu. Za odmenu dostali Dan a Mark gumu. Deťom dali 5 gúm tak, aby sa nedali párne rozdeliť. Deti presvedčivo podporili odhodenie piatej gumy, ako by mali chlapcov rozdeliť nerovnakým spôsobom. Deti tak urobili aj napriek tomu, že im povedali, že Dan ani Mark sa nedozvedia o tom, koľko gúm dostali.

Môže sa vám zdať, že tieto reakcie odrážajú túžbu po rovnosti, ale v skutočnosti odrážajú túžbu po férovosti. Je to preto, že deti predpokladali, že Dan a Mark dali do upratania ich izby rovnaké úsilie. A tak, keď povedali Shaw a Olson deťom, že Dan pracoval usilovnejšie ako Mark, deti veľmi ochotne dali 3 gumy Danovi a 2 Markovi. Inými slovami, zastávali nerovnosť, pokiaľ bola férová.

Súhlasíte s názorom, že férovosť je dôležitejšia ako rovnosť? Vyjadrite svoj názor v komentároch.

Ilustrovala Leisan Gabidullina.